Dedičské skupiny

Prečo si to ľudia mýlia a prečo na tom záleží

Pri predaji zdedenej nehnuteľnosti sa v praxi často stretávam s tým, že ľudia si zamieňajú dedičské skupiny s pojmami dedenie v priamom a v nepriamom rade.

Mnohí medzi týmito pojmami nevidia rozdiel a domnievajú sa, že znamenajú to isté. Stretla som sa dokonca aj s názorom, a nie ojedinelým, že „dedič v prvom rade neplatí daň z predaja nehnuteľnosti“.

Takéto zjednodušenie však nie je správne.

Nejde o pojmy s totožným významom a nejde ani o synonymá. V praxi je medzi dedičskými skupinami a dedením v priamom alebo nepriamom rade významný rozdiel, ktorý môže mať citeľný finančný dopad najmä pri posudzovaní dane z príjmu z predaja zdedenej nehnuteľnosti.

Poznáme 4 dedičské skupiny, ktoré určujú, kto dedí zo zákona a v akom poradí.

Dedičské skupiny odpovedajú najmä na otázku:

„Kto má dediť?“

Samotná dedičská skupina však ešte neodpovedá na otázku, či bude príjem z predaja zdedenej nehnuteľnosti oslobodený od dane.

Priamy a nepriamy rad určujú, aký je príbuzenský vzťah medzi poručiteľom a dedičom.

Dedenie v priamom rade sa týka osôb, ktoré pochádzajú jedna od druhej. Inými slovami, v priamom rade dedí napr. syn po otcovi, dcéra po matke, vnuk po starej mame atď.

Dedenie v nepriamom rade sa týka príbuzných, ktorí nepochádzajú jeden od druhého, ale majú spoločného predka. Typicky ide napr. o dedenie po súrodencovi, tete, ujovi atď.

Pri predaji nehnuteľnosti mnohí predávajúci riešia, či je príjem z predaja oslobodený od dane z príjmov alebo nie.

V tomto blogu sa venujem predaju zdedenej nehnuteľnosti, ktorá nebola zaradená do obchodného majetku, kde platia osobitné pravidlá.

Všeobecne platí, že podmienky oslobodenia závisia od spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti a od doby vlastníctva. Tá je zákonom stanovená na 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva.

Pri zdedenej nehnuteľnosti je však kľúčové, či bola nadobudnutá:

• 1. dedením v priamom rade alebo po manželovi/manželke, alebo
• 2. dedením v nepriamom rade.

Ak ide o dedenie v priamom rade, do 5 ročnej lehoty sa započítava aj doba, počas ktorej nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ.

Ak ste zdedili pozemok po starom otcovi, ktorý ho vlastnil 15 rokov, môžete ho okamžite po nadobudnutí vlastníctva predať bez toho, aby príjem z predaja podliehal dani z príjmu.

Ak by ste však ten istý pozemok zdedili po svojom strýkovi, ktorý ho vlastnil 15 rokov, situácia je iná. Strýko nie je príbuzným v priamom rade. Pokiaľ by ste chceli pozemok predať hneď po nadobudnutí vlastníctva, príjem z predaja by spravidla podliehal dani z príjmu.

Pri predaji zdedenej nehnuteľnosti preto nestačí pozerať iba na to, v ktorej dedičskej skupine sa dedič nachádza. Dôležité je rozlišovať, či dedí v priamom alebo nepriamom rade.

Práve tento rozdiel môže rozhodnúť o tom, či sa do 5 ročnej lehoty započíta aj vlastníctvo poručiteľa, alebo či musí 5 rokov uplynúť až od nadobudnutia nehnuteľnosti dedičom.

Pokiaľ predávate zdedenú nehnuteľnosť, nezabúdajte teda, že:

• 1. dedičská skupina určuje, v akom poradí ste dedili, a
• 2. priamy alebo nepriamy rad určuje, aký bol váš príbuzenský vzťah k poručiteľovi.

A pri dani z príjmu z predaja zdedenej nehnuteľnosti môže byť rozhodujúce práve to druhé.

Autor článku:  Mgr. Zuzana Klačanová, majiteľka realitnej kancelárie UPgreat HOME

www.zuzanaklacanova.sk